MSS pasce

[Roman L]

Ahojte fóristi, zakladám toto vlákno, lebo ma strašne zaujíma, aká je situácia v zemích česko-moravsko-slovenských s používaním MSS pascí. Pre tých, čo o tom ešte nepočuli v skratke: MSS teda milieu souterrain superficiel vo franc. origináli, potom mesovoid shallow substratum v podľa mňa nepodarenom pokuse udržať skratku, konečne subterranean superficial environment po anglicky je vlastne podzemný habitat vytvorený vo vrstve pod zemou, tvorený priestormi a puklinami medzi kameňmi, vyplnený vzduchom, so stabilnou teplotou a vlhkosťou (viď priložený pdf), čiže niečo podobné ako sa dá nájsť v jaskyniach. Žije tam spústa zaujímavých subterránnych druhov, ktoré sa predtým napríklad zbierali iba v jaskyniach - teda podzemných priestoroch prístupných človeku. Giachino a Vailati (Torino, Brescia, Italy) sa v posledných cca 20 rokoch intenzívne venovali pascovaniu týmto typom pascí hlavne v Grécku (položili cca 4000 pascí na 300 lokalitách) a ich výsledky boli neskutočné: nazbierali tak cca 300 nových druhov (často v stovkách kusov) z čeľadí Carabidae (Trechini, Anilini, Clivinini, Pterostichini, Sphodrini, ale aj možno iné), Leiodidae_Leptodirini, ale aj Staphylinidae + Pselaphidae, slepé Curculionidae aj Elateridae. Výsledky budú postupne publikovať. Vzhľadom k tomu, že Vy kluci čeští ste veľkí cestovatelia a koumáci (vyrobiť ich nie je nič ťažké), nebolo by od veci, keby ste skúsili takto zakopať pár pascí niekde v horách na Balkáne, v Turecku, na Kanároch či inde. Keď carabusológovia kopú pasce na Carabusy, určite by mohli zopár takých pascí zakopať aj niekde do sutí a zeme. Skutočne hrozia nové rody aj druhy, a to aj na miestach, kde sa roky zbieralo klasicky. Nájsť pravé miesto nie je asi ľahké, podrobne v novovydanej knižke Giachino&Vailati: The subterranean environment (world Biodiversity Association onlus, 2010, Verona. Italy, http://www.biodiversityassociation.org/ ... hp?link2=1 ). Verím, že by to niekoho mohlo inšpirovať. Ja sám som si s veľkým zaujmom prečítal vlákno s foleofilnými Scarabaeidae, čiže vlastne tiež "podzemnými" zvieratami. pripomenulo mi moje začiatky a vyhrabávanie syslích nôr v Košiciach aj v Krase. Treba to fakt skúsiť, nikto takto nepascoval (pokiaľ teda viem) na Balkáne či v Turecku (ja sám sa chystám )... Bobi Guéorguiev položil pár MSS pascí v Bulharsku a bolo to fakt zaujímavé...
Roman

[tomak]

Tohle uz dlouho pouzivam na stirky, akorat nedavam naspod misku s ETG nebo PG, ale PP perforovanou trubku nacpu navlhcenym lykem nebo sysalem a zakopavam nebo zahrabavam do sutovych kuzelu apod. a potom vyprosivam. Mam takovehle pasti napr v Cerne rokli v Radotine uz 3 roky a jen je nekolikrat do roka chodim vybrat a obnovit (proto ten sysal nebo lyko, vydrzi minimalne jednu sezonu). Zajimave je i ulozit na podzim a v zime vybrat, vleze do toho na zimovani ledacos. Dobra vecicka, hlavne strevlikari a drabcikari by meli zpozornet

[Roman L]

Tam ide hlavne o tú návnadu, aj keď verím, že tam spadne hmyz aj "náhodou". A konzervačná tekutina (Giachino napríklad úspešne používa obyčajnú kuchynskú soľ (NaCl), ktorá natiahne vlhkosť a takto nasýtený roztok výborne konzervuje) ich zafixuje aj minimálne na rok. Používanie soli je určite výhodnejšie a jednoduchšie ako prepravovať litre propylénglykolu (ani neviem, kde by som to kúpil). Skús miesto výplne dať do niektorých návnadu a nejaké konzervans, verím že aj v Čechách môže spadnúť všeličo zaujímavé.

[Renda]

Vypadá to velmi zajímavě, jediné co mi vadí je ta doba ... po kterou musí být past instalována.
To bychm mohli založit vlákno MSS geocaching - či jak se tomu podivnému "sportu" říká

[tomak]

Kdyz ja to delam kvuli stirkum (Pseudoscorpiones) a ty na navnadu nenalakam, obcas mi pomuze tu vycpavku prolit treba pivem, aby se tam stahlo co nejvic chvostoskoku, nebo do trubky dat par kousku neceho plesniveho - kury, mechu, jablka apod.
Sul pouzivam pomerne casto (nehledim na protesty HankyS), kdyz jedu nekam do dalek. Je jednodussi vezt sebou pytlik soli nez kanystr s lihem, brebery ukladam do ZipLock sacku, je to skladnejsi, nez sebou tahat krabice zkumavek.

[Roman L]

Aby som to ešte doplnil: Giachino používa úplne zjednodušenú verziu MSS pascí, a to je normálna zavarovacia sklenice 0,7 litra, šrubovacia, teda s vrchnákom na závit. Na dno 2 cm vrstvy soli a plastová zatváracia tuba cca 5-7 cm dlhá, napchatá smradlavým syrom, predierkovaná aby pekne BZDIL (krásny český výraz, taký my nemáme ), opretá o stenu sklenice. Pascu pekne zakope na vhodné miesto a prikryje (vrchnák je dolu) plochým kameňom, tak, aby do nej nenatieklo, ale samozrejme,aby tam vedeli naliezť brouky. a potom ju normálne zahádže šutrami. A POZOR, o každú pascu má priviazanú farebnú, najlepšie asi červenú šnúrku, ktorú vytiahne na povrch . Aby ju našiel po polroku či roku. Takže no geocatching. Aj keď verím, že do GPS si nejaké koordináty - body nahádže. A keď pasce vyberie, zašrubuje ich vrchnákom a potom v kľude pozerá. Chce to dobré plániky, ale to nám treba ja vo veľkých jaskyniach, keď pascujeme. Verím, že do takých pascí by mohli napadať aj nejaké suťové Carabusy (nie som odborník na Carabus,na fóre ich je dosť, môžu ma doplniť), napr. Relictocarabus na Atlase, plus mi niekto niekedy dávno hovoril, že sú také "suťové" druhy na SV Turecka a Kaukaze. Ináč Tomaku, mám nejaké Pseudoscorpionea z dinárskych jaskýň, ak by si mal záujem. Ak ich budeš vedieť určiť, ja si to poznačím a darujem Ti ich.

[tomak]

...Ináč Tomaku, mám nejaké Pseudoscorpionea z dinárskych jaskýň, ak by si mal záujem. Ak ich budeš vedieť určiť, ja si to poznačím a darujem Ti ich.

Diky moc, ale tohle by spis zajimalo prof. Ćurčiće, to je v soucasnosti jeden z mala, kdo je schopny urcovat endemity z Dinarskeho krasu. Tohle nezvladam a obavam se, ze i Franta Stahlavsky z PrFUK, ktery stirky dela profi, by te poslal taky na Ćurčiće a jeho lidi.

prof. dr Božidar Ćurčić,
Institute of Zoology, Faculty of Biology
Studentski trg 16, Beograd 11000, Serbia
bcurcic@bf.bio.bg.ac.rs
tel-fax (snad by mel fungovat, loni v lete byl jeste funkcni) +381 11 263 8500 nebo +381 11 328 1789

[Adam]

Zajímavý tip. Nikdy jsem o tom neslyšel, ačkoliv podobné udělátko používám na mraveniště Formica. Zasunu tenkou trubku s řadou navrtaných děr a s kynutým těstem, kouskem paštiky nebo čímkoliv jiným uvnitř doprostřed kupy. Hodí se to v létě, kdy se asi nikdo z nás netouží v mraveništi hrabat.
Pokud jsem to pochopil, tak do těch pastí v sutích se návnada dát může i nemusí?
Nikdy jsem pasti s fixačním médiem neinstaloval. Neztvrdnou ti broci, když se ve fridexu koupou několik měsíců?

[Cmelik]

Adam:

Jak ta tvá děravá roura funguje? Zní to zajímavě. Fakt tam něco krom brablenců vleze? Vyzkoušel bych to. Dík za info.

[Adam]

Cmelik: je to sice trochu OT, ale vleze. Ty ďourky dělám malé, takže Formica se tam neprotáhne. Je to normální plastová trubka koupená v odpadech a koupelnách a podobných obchodech. V trubce jsou nahusto malé dírky o průměru do 3 mm. Na konci, který sunu do mraveniště, mám zapíchnutý bodec z lyžařské hůlky, aby to šlo zapíchnout líp. Volným koncem trčícím z mraveniště hodím do trubky návnadu kouskem vlhkého ubrousku, zašpuntuju korkovým špuntem a zapíchnu do kupy. Hotovo. Vytahuju po pár dnech. Padají Monotomy, mršníci, drabčouni a jiné obyvatelstvo.

[krep]

Adame, pjeknej nápad - letos to vyzkouším. A návnada?

[Adam]

krep: zkouším. Dělal jsem kynuté těto, kvasící ovoce, paštiku, hnijící maso....
Nevymysel jsem to já. Někde jsem to četl. Buď fórum, Obenberger, nebo podobná motivační literatura.

[míra z.]

Nedávno bylo na fóru něco na ten způsob:

Váca002.pdf

(71.61 KiB) Staženo 991 x

[Adam]

Míra: Ha! Tenhle článek jsem neviděl. Spíš jsem si to spojoval s nějakým slovním popisem. Ale jo, tohle je ono!

[Roman L]

Tak aby som ešte doplnil: sute nie sú celkom to isté ako MSS , aj keď si určite v niečom sú podobné. MSS je v podstate vrstva štrku a drobnejších kameňov na vrstve pevnej skaly, ktorá má rôzne veľké pukliny. Dôležité je, aby tie priestory medzi skalami boli vyplnené vzduchom, nie hlinou či vodou. A zvrchu je krytý rôzne silnou vrstvou pôdy (10 - 50 cm, niekedy aj viac, závisí od lokality), často je hore les (buk, buk-jedľa, jedľa-borovica). Pukliny v základnej skale niekedy môžu prechádzať aj do väčších podzemných priestorov, či klasických jaskýň. Prípadne sa takáto skala navŕta arteficiálnymi tunelmi (banské chodby, rôzne podzemné chodby - napríklad v podzemných chodbách kaštieľa v Brescii žije Boldoria ghidini ghidini (Leiodidae, Cholevinae, Leptodirini) ktorá sa tam mohla dostať iba cez MSS a pukliny v skalách. A čo je dôležité, MSS habitaty sa nachádzajú aj v nie vápencových - krasových lokalitách. Klasické sute sú rôzne veľké priestory medzi veľkými skalami, zvrchu nezakryté pôdou (teda do vrchných vrstiev preniká slnečné svetlo, tým pádom sa aj prehrievajú). Podmienky, teda viac-menej stabilná teplota a vlhkosť by sa mali udržiavať v oboch, ale v sutiach vo väščích hĺbkach. Niekdy môže MSS priamo nadväzovať na vonkajší povrch, najmä vtedy, ak sú v zemi hlbko zapadnuté kamene, ktoré spodnou stranou dosahujú do MSS. To je vlastne aj odpoveď na to, prečo sa niektoré druhy dajú nájsť "pod hluboko zapadlými balvany v horách". A to je vlastne len ich zlomok, ktorý vylezie, pri priaznivejších podmienkach (teplota, vlhkosť vonku sa rovnajú plus-mínus teplote a vlhkosti v MSS). Veľká väčšina populácií takýchto druhov žije hlavne v MSS, a niektoré jedince občas vylezú do vrchnejších vrstiev. Ozaj to treba vyskúšať, Carabusológovia keď niekedy kopete pasce niekde na Balkáne či v Turecku, určite narazíte pod vrstvou hliny na MSS. Tam sa treba zaryť hlbšie, tak cca 80 - 100 cm, a dať tam pasce. som presvedčený o tom, že sa takto nájdu nové druhy, a to aj v predtým "prebádaných" územiach. Do gréckych hôr sa chodilo roky zbierať, a pomocou MSS, ako som uvádzal vyššie, 300 nových druhov - samozrejme aj nových rodov za 20 rokov výskumu. To ani nechcem rozmýšľať, čo žije v tureckých horách, nehovoriac o Dinaridoch. Aj Rumunsko a Bulharsko sú podľa mna veľmi perspektívne, Albánsko ajajaaj...

[Adam]

Když tohle je už taková specialita, že dělat to bokem asi moc nepůjde. Sám mluvíš o systematickém výzkumu. Kdyby člověk jel autem třeba Chorvatskem od severu k jihu a týden jednom kopal metr hluboké díry do zeminou překryté sutě a po dalším půl roce to jel na týden vybrat, tak by to asi šlo. Ale chtělo by to opravdové nadšence. Je to moooooc zajímavé téma!

[Roman L]

Každý systematický výskum nejako musí začať. Dáš zopár pascí, nájdeš niečo zaujímavé, dáš viac, potom na vedľajší kopec, na vedľajšie pohorie a už to ide. Niektorí lovci Carabusov kopú pasce a chodia ich po polroku vyberať, takže keď zakopú zopár MMS a potom ich pozrú, bude to dobrý začiatok.

[Roman L]

Marione, najlepšia možnosť ako to zistiť, je to jednoducho vyskúšať. Dať do kelímkov rôzne zmesi konzervantov, nahádzať do toho živé brouky rôznych čeľadí a veľkostí - tie, ktoré predpokladáš, že do pascí môžu spadnúť a nechať to vonku pri prirodzenej teplote a vlhkosti. A potom to o polroka, rok skontrolovať, v akom stave budú. Určite to bude veľmi zaujímavé a poučné !! My v jaskyniach na kratšiu dobu, to znamená do roka používame ako konzervans nasýtený roztok kuchynskej soli v klasickom octe. Brouky sú krásne vláčne, aj keď po dlhšom čase, hlavne u tých menších s dlhými tenkými tykadlami a tarzami (tie majú však všetky jaskynné brouky ) môže dôjsť k rozpadávaniu a odpadávaniu jednotlivých článkov. Na dlhšie expozície sme mali fridex s pivom cca 2:1 a našli sme stratenú pascu po asi 4 rokoch a všetky brouky boli nerozpadnuté a preparovateľné. Náplň značne zhustla, pivo sa odparilo, ale konzervovala výborne. Je potrebné si však uvedomiť, že v jaskyniach sú iné podmienky ako vonku, teplota od cca 3-4 stupňov (ledenice a vysokohorské jaskyne) do asi 10-12 (nižšie položené teplejšie dinárske či turecké jeskyne) plus vysoká vlhkosť, čo významne bráni odparovaniu konzervantov.Vonku to vyzerá úplne ináč.Dôležité je, aby pasce nevytopilo, potom je to všetko v pr...i a je jedno, či je pasca vonku alebo v jaskyni. Sám som zvedavý naďalšie nápady a "vzorce", ako aj skúsenosti s nimi. Giachino dlhé roky používa soľ a je s ňou spokojný, konzervuje a brouky sa dajú ľahko očistiť. Takže zatiaľ asi toľko, R.

[Vlada Skoupy]

Jsem s PierMaurem Giachino v kontaktu kvůli řeckým druhům Tapinopterus a Speluncarius. Koupil jsem si jeho knihu a kromě informací, které Roman přepisuje na tomto vláknu, je tam řada fotografií biotopů, kde byly pasti instalovány. Zároveň vysvětlení z jakého pohledu byly biotopy vybírány a co se do nich chytalo. S Piermaurem se zřejmě zase uvidím v září a pokud by někdo o knihu stál, přivezu ji. Stojí 25 Euro a mohu ji vzít ukázat v září do Pardubic. Vyměnil jsem si několik slepých Carabidů takto chytaných v Pyreneích a na Kanárech, je to paráda. Lovu zdar.

[marion]

http://www.plosone.org/article/info%3Ad ... ne.0076311

tohle jsem našel dnes na netu